Bývalý františkánsky kostol
Bývalý františkánsky kostol (tzv. vojenský kostol) vznikol prestavbou staršieho kalvínskeho kostola v rokoch 1677 – 1681. Počas veľkého zemetrasenia v roku 1763 bol značne poškodený a obnova bola dokončená v roku 1769.
Kostol je neskorobaroková jednoloďová stavba s rovným uzáverom presbytéria a vežou situovanou do juhovýchodného štítového priečelia. V interiéri boli počas reštaurátorského prieskumu (1991) čiastočne odkryté barokové nástenné maľby s postavami svätcov a iluzívne zobrazenie oltárnej architektúry (2. polovica 18. storočia). Vedľa kostola františkánov sa nachádzal aj kláštor františkánov z polovice 18. storočia – asanovaný bol počas výstavby dnešných obytných blokov pri kostole v 50. rokoch 20. storočia.
V roku 1809 sa františkáni pred blížiacim napoleonským vojskom uchýlili do františkánskeho kláštora v Báči. Komárňanské budovy prešli pod velenie pevnosti a bola tu zriadená vojenská nemocnica, v časti kláštora boli byty dôstojníkov. Kostol bol v roku 1906 obnovený a do roku 1945 slúžil ako kostol pre tunajšiu vojenskú posádku. Potom bol využívaný ako sklad zeleniny podniku Jednota, neskôr ako scénografický sklad MOD – Maďarského oblastného divadla (MATESZ, dnes Jókaiho divadlo).
V rokoch 1988 – 1989 bola realizovaná komplexná pamiatková obnova kostola, a to konkrétne statické spevnenie krypty pod kostolom (krypta s valenou klenbou je pod celou plochou kostola, nenachádzajú sa v nej žiadne hroby, jej podlahu tvorí sypaný piesok), statické spevnenie klenieb lode, oprava konštrukcie krovu, výmena krytiny, obnova fasád v exteriéri, nové dverné krídla hlavného a bočného vstupu, vstup do krypty z lode kostola, príprava vykurovania lode kostola registrami v podlahe.
V interiéri bolo v roku 1992 vo vstupnej časti a na chóre vytvorené pracovisko pamiatkového ústavu. Po presunutí pracoviska pamiatkového ústavu do Nových Zámkov bol kostol opustený, v roku 2001 poverilo mesto občianske združenie Pro Arte Danubii vytvorením Galérie Limes ako miesta pre prezentáciu výtvarného umenia s dôrazom na kultúru maďarskej národnostnej menšiny. Galéria Limes pod vedením PhDr. Veroniky Farkas, historičky umenia, sa zhosťuje zverenej úlohy už vyše dve desaťročia, v posledných rokoch v spolupráci s MAMSZE – Združením maďarských tvorivých umelcov na Slovensku.
Imrich Sinelli
(* 29. jún 1622, Komárno – † 25. február 1685, Viedeň)
Kapucínsky mních, viedenský biskup (od roku 1681), radca cisára Leopolda I. Narodil sa v Komárne ako syn mäsiara, ktorý bol pôvodom z Ríma, pokrstený bol ako Johann Anton. Po štúdiách filozofie v Ingolstadte vstúpil ako dvadsaťjedenročný do kapucínskeho rádu a prijal meno Emerich.
Okrem misijnej práce je jeho zásluhou, že kráľ svojím dekrétom zo 6. júna 1674, a po ňom aj uhorský prímas Juraj Szelepchényi (Georgius Pohronz Szelepcheny), povolil usídlenie rádu kapucínov v Uhorsku .
Rád Menších bratov kapucínov Ordo Fratrum Minorum capucinorum je mužská reformná vetva rádu františkánov. Ich heslo je „Pax et bonum“ – „Pokoj a dobro“. Tešili sa obľube hlavne pre svoju obetavú prácu a ošetrovanie chorých počas morových epidémií.
Podľa legiend je od nich odvodený názov obľúbeného cappuccina – pre podobnosť „kapučínka“ s hnedou farbou ich mníšskeho rúcha s typickou dlhou špicatou kapucňou.
autor textu : Dénesová Eva
Pri použití tohto textu prosím nalinkovať našu stránku https://divadlokomora.sk/2023/09/21/pevnost-a-jej-historia-2/