DIVADLO

V roku 2022 vzniklo Divadlo Komora…

Vznikli sme v pohnutej dobe: kovidová kríza ešte neskončila, na Ukrajine vypukla vojna, prišla energetická kríza…

Dramaťák práve ukončil mimoriadne úspešné dielko ZVER. Bolo potrebné sa posunúť ďalej, Dramaťák však mal postkovidovú krízu, a tým, že gymnázium fungovalo veľmi dlhé obdobie na distančnom štúdiu, jednoducho sme nevedeli ako krúžok držať pokope. Rebeli síce krásne fungovali a mali sme dostatok predstavení, lenže ich bolo viac ako sme chceli, resp. vládali. Už toho začalo byť na niektorých priveľa. Preto bolonemožné s nimi začať nacvičovať nové dielo. Jednoducho sa to s tak veľkou a rôznorodou skupinou ľudí nedalo.

My sme však vedeli, že to buď zvládneme a odpremiérujeme, alebo to bude náš koniec. Veľmi sme teda potrebovali spraviť niečo, čo by sa ľuďom páčilo a dalo by sa zrealizovať v pomerne krátkom období. Doslova za pár týždňov.

Oslovili sme teda pár ľudí, o ktorých sme vedeli, že by sme s nimi dokázali nacvičiť dielko Čaj o piatej (mali sme scenár aj hotové skladby). Podmienkou bolo, aby si našli dostatok času a mali špecifické talenty (spev, hra na hudobný nástroj, hlasový fond a tanec). Výber vôbec nebol jednoduchý.

„Poďme robiť to, čo milujeme… možno to bude úplne posledná vec na doskách, čo znamenajú svet, ale ešte žijeme a dýchame, tak poďme na to…“

Čaj o piatej sme nacvičili a hrali ako Dramaťák v roku 2017. Žiaľ, odchod niektorých hercov na vysoké školy zapríčinil, že sa dielko hralo len asi osemkrát. Navyše sme úplne nevyčerpali silu a potenciál jednotlivých príbehov. Všetko to boli v diele totiž ozajstné príbehy Komárňanov. Vznikli tak, že som poslal členov Dramaťáku spýtať sa starých rodičov, ako sa dali dokopy a na základe týchto podkladov som napísal muzikál. S Petrom Emmerom sme vytvorili naozaj výbornú hudbu. Túto si vzala Julka – moja manželka a so svojou pôvodne ľudovou hudbou ju nacvičila. Muzikál tak dostal úplne nový rozmer, zrazu sme nielen naživo spievali, ale hudobné podklady sa aj naživo hrali. Dielko sme reálne za pár týždňov, ale ozajstnej driny, nacvičili. Bolo to aj veľkou zásluhou predovšetkým našej dvornej choreografky Broni Bočánekovej, ktorá dala celému dielu neuveriteľný šmrnc. Keďže najväčší problém pri Dramaťáku a Rebeloch je to, že všetci protagonisti sú tu vlastne vo voľnom čase, a preto vieme hrať len v obmedzenom množstve, museli sme k celému novému dielu pristúpiť inak. Založili sme profesionálne divadlo, vlastne úplne prvé profesionálne slovenské divadlo v Komárne.

Počas skúšok a prvých predstavení sme zvádzali boj o existenciu budovy. Energetická kríza totiž spôsobila, že náklady na chod budovy Domu Matice slovenskej v Komárne, kde sídlime, sa zvýšili o 320 %. Takže pri premiére sme nevedeli, či vlastne nejde aj o našu derniéru, avšak zachránili nás diváci. Na prvé zvýšené faktúry sa nám vyzbierali spontánnou zbierkou. Neskôr plošne začal pomáhať štát, nie však systémovo. Dodnes (v čase vydania knižky 08/2023) nevieme, aká dlhá nás čaká budúcnosť, ale zatiaľ sme odohrali dvanásť repríz a ešte ich máme naplánovaných niekoľko. Projekt Divadla Komora je teda zatiaľ úspešný. No a ostatné je v rukách osudu, či skôr divákov.

Zakladajúci herci