Hotel Riviéra

Scenár a réžia : Jozef Černek

Kostýmy : Júlia Černeková

Produkcia : Jana Pipíšková

Scénografia : Richard Slezák

Choreografia : Broňa Bočáneková

Zvuk : Denis Ivanics

Svetlá : Stanislav Pivko

Pomocná technika : Marek Pécs

Fotografia : Henrich Mišovič

Grafika : Barbora Poništová

Vlasy : Dominika Bieľová

Hudba : Komorový orchester Júlie Černekovej v zložení Júlia Černeková, Tibor Halász, Róbert Halász, Adam Halász, Michal Szigeti, Peter Lévai

Učinkujú : Jozef Černek, Slavomír Habara, Jozef Kuchár, Branislav Podolinský, Barbora Poništová, Marína Opálková, Tamara Podolinská, Lilian Teskal, Daša Dirgová, Lucia Demáčeková, Dana Csomová, Roberta Krmášková, Broňa Bočáneková

Realizácia kulís : Juraj Pipíška, Štefan Slaninka, Miroslav Černek, Hilda Perlová, Ivan Perl, Alžbeta Ivanicsová, Attila Ivanics, Jana Pipíšková, Richard Slezák, Broňa Bočáneková

DRESS KÓD

Tentokrát by sme od vás chceli, aby ste sa obliekli naozaj slávnostne. Hotel Riviéra je príbehom o elegancii, kráse a odvahe byť sám sebou – a my chceme, aby sa aj naše hľadisko zmenilo na jeden veľký gala večer. Dámy – kokteilové alebo večerné šaty, šperky či šatky. Páni – oblek alebo aspoň sako a košeľa, kravata či motýlik sú vítané Nech je tento večer sviatkom divadla aj krásy.

NAJBLIŽšIE TERMíNY PREDSTAVENí

• 27. september 2025  I 19:00 / HOTEL – Premiéra/ Divadlo Komora
  Dom Matice slovenskej
  Rezervácia vstupeniek: 0905 466 107 VYPREDANÉ

• 28. september 2025  I 17:32 / HOTEL – 1. repríza/ Divadlo Komora
  Dom Matice slovenskej
  Rezervácia vstupeniek: 0905 466 107
• 15. október 2025  I 18:33 / HOTEL RIVIÉRA– 2. repríza/ Divadlo Komora
  Dom Matice slovenskej
  Rezervácia vstupeniek: 0905 466 107
• 19. november 2025  I 18:34 / HOTEL RIVIÉRA– 3. repríza/ Divadlo Komora
  Dom Matice slovenskej
  Rezervácia vstupeniek: 0905 466 107
• 5. december 2025  I 18:35 / HOTEL RIVIÉRA– 4. repríza/ Divadlo Komora
  Dom Matice slovenskej
  Rezervácia vstupeniek: 0905 466 107

„Hotel na Riviére“

Na Riviére stál hotel krásny, aúúú
čo mal vždy plno – aj v noci aj v daždi. aúúúú
Šéfkuchár slávny – to nebola hviezda jediná, aúúú
on to vedel s rybou, s vínom, aj obsluha bola bezchybná.

Medzihra

Hotel to bol slávny,
chodili sem páni v smokingu,
a dámy s perím z pávov,
na stôl u nás čakali aj hodinku!
Na omáčky sem chodieval svet celý ,
a polievku opísal aj New York Times.
Od Paríža po Split, každý tu chcel byť,
a aspoň raz – stráviť tu krásny čas!

Medzihra

Hostia si tu svadby rezervovali roky vopred,
mnohí sa rozviedli, kým dočkali sa termínu.
Ale stálo to za to – už len kvôli výhľadu,
a tomu čašníkovi, čo mal zadok ako z reklamy!

Medzihra

“ Milujeme Bernarda“

Bernard… ten najstarší inventár nášho hotela…
jeho strata by nás všetkých bolela.
Bol čas, keď prepisoval mená v knihe hostí…
…vraj aj to písmo má byť krásne, lebo na všetkom záleží.
Raz mi povedal: „Jean, hostia si nepamätajú menu…
ale tvoj úsmev.(Vchádza BRIGITTE, ticho, dojatá.)
„Keď skončím s izbou, mám bozkať izbu pohľadom
skôr, než vstúpi hosť.“

„Pierre… ryba sa nikdy nebojí vína bíleho
a mäso červené – toho rudého.

„hosť nie je šťastný z krásnej izby alebo výhľadov,
šťastný je keď mu pohár vody podávaš ako jeho nápoj pre Bohov“
Všetci:
My sme tým čo robí z hotela domov pre hostí,
či sa usmeješ, či mračíš – hosťom sa vžiješ do kostí.

Vraj bude v poriadku, zažil len veľký šok
a jeho srdce spravilo trochu nesprávny skok.

Vraj sa všetko napraví, no len máme pozor dať,
aby sa šokom vyhol a žil v láskavom prostredí.

A kto z vás to vlastne bol?
Čo Bernardovi takmer do truhly pomohol?

Veď dnes každý z nás to priamo videl,
vina je všetkých ale hlavne Gizelle. 2x
Možno sme len dievčatá s chabým plánom,
ale otec chcel aby raz my sme tu boli pánom.

Veď dnes každýz nás to priamo videl,
vina je všetkých ale hlavne na Gizelle. 2x

Bernard musí vidieť, že hotel prekvitá.
Tak nech sa toho ujmú jeho dievčatá.

Hotel je on On, a On sme my,
ak šťastie má prísť musíme byť jednotní,
Dievčatá ste našou záchranou, my budeme navždy vašou oporou
A tak mladé krásky šéfujú tu hotelu.
Ľahké to mať vôbec nebudú.

„Máme plán!“

Vážení a milí, nebudem len sedieť a čakať na spasenie. To
nie!
Tento hotel, má v sebe temnú energiu a ja ju cítim. 
A viete čo? je to
strach a ja s ním mám plán…

Ja mám plán… mám plán, mám strašidelný skvelý plán..

budeme slávni a náš hotel, vystrelím až k výšinám.

Máme plán! Máme plán! máme strašidelný skvelý plán…

budeme slávni a náš hotel, vystrelíme k výšinám.
Roztočíme svet, veľká sláva čaká nás, kto príde raz, bude chcieť rezerváciu zas!

Nebojte sa, všetko mám v hlave a je to celé,
hrôzostrašne premyslené,
každý roh a každý kút,
všetko tu bude strašné… ale krásne a na strach prerobené!

Jean! Ty umy všetko sklo, a objednaj vzácne drinky 
o
chvíľu sa bar do prasknutia naplní.
podávať sa budú len strašidelné nápoje,

čo nie je z krvi to ani nie je na pitie.!

Strašidlá, duchovia, príbehy a sily temné,

turisti prídu sem, lebo náš hotel láka duše jemné.
Nás predá strach a temno naplní nám kasu,
že u nás straší, to presne povieme povieme, povieme, povieme ..
Povieme celému svetu!

No tak toto zdá sa ako vážny plán –
Ak to vyjde, nebudem len čašník!
Budem strašný temna pán!

Ja mám plán… mám plán, mám strašidelný skvelý plán…
Budeme slávni a náš hotel, vystrelím až k výšinám.

Máme plán! Máme plán! máme strašidelný skvelý plán…
Budeme slávni a náš hotel, vystrelíme k výšinám.
Roztočíme svet, veľká sláva čaká nás,
Kto príde raz, bude chcieť rezerváciu zas.

Zavolám novinárku – Claire, tá sa už blíži!
A svet sa dozvie sám,
Že hotel v temnote – je náš chrám!

Chrám strachu! Hotel snov!
Kde krv a láska vojde do slov!
Zabudni na pokoj, na denný plán –
noc je tvojho rytmu pán!

Všetko sa roztočí,
Už žiaden smútok – iba hostia, strachom kričiaci!
To presne povieme, povieme, povieme, povieme …
Povieme celému svetu!

Máme plán! Máme plán!
Máme Démonický, božský plán!Budeme slávni a náš hotel, vystrelíme k
výšinám.
Máme plán! Máme plán!
Máme Démonický, božský plán!Budeme slávni a náš hotel, vystrelíme k
výšinám
Roztočíme svet, veľká sláva čaká nás,
Kto príde raz, bude chcieť rezerváciu zas.

HUSLE SÚ TIEŇ

Noc sa ticho v deň mi vkráda.
Som sama, len spomienka ma zvádza
Len husle šepkajú čo bolo
Ich zvuk mi v duši znie… ako mĺkve sólo.

Medzihra nana
Na doskách stojím mám ticho v sebe.
V tónoch cítím, že kráčam k tebe.
Pošepkaj mi čo sa s nami stalo?
Zakrič zaplač tichom do tmy ! čo smutné
bolo.
Ref:Husle sú tieň čo so mnou kráča stále.
Keď svet sa stráca znejú v mojej hlave.
Každý ich tón čo smutný bol v srdci plesá
Ked ony hrajú čo v očiach stmavlo už
znova jasá.
Husle sú tieň čo so mnou kráča stále.
Ich zvuk sa vznáša znejú v plnej sále.
Každý ich tón čo smutný bol v srdci plesá,
Ked ony hrajú čo v očiach stmavlo už
znova jasá
Aj keď z tvojho hlasu znie už iba ticho,
Z husľami v srdci nikdy nie je prádno.
Ich zvuk a tón nikdy nezostarne,

aj smútku tóny večné nekonečné.
Husliam každý rok na kráse pridá,
tak snimi aj ja som na vždy mladá
Medzihra – husle
Ref:Husle sú tieň čo so mnou kráča stále.
Keď svet sa stráca znejú v mojej hlave.
Každý ich tón čo smutný bol v srdci plesá
Ked ony hrajú čo v očiach stmavlo už
znova jasá.
Husle sú tieň čo so mnou kráča stále.
Ich zvuk sa vznáša znejú v plnej sále.
Každý ich tón čo smutný bol v srdci plesá,
Ked ony hrajú čo v očiach stmavlo už
znova jasá

S husľami kráčam ďalej v tichu na tvoj hlas
už spomínam aj keď husle stíchnu.

List po liste

Občas sa zobudím a nič mi v duši
nesedí,
ako keby svet stratil od života kľúč.
Aj keď sa snažím, nič to so mnou
nespraví
a neviem nájsť k môjmu slnku lúč.
Ref.
/:Vietor si berie všetko čo som mala
rada
povedz mi, život: má to tak byť… či je
to zrada?:/
Občas len mlčím, no chcela by som
kričať,
veľa sa pýtam, aj keď by som mala
mlčať.
Strácam všetko, čo som tu mala rada
ostane ticho… a dnes viem, že nebola to
zrada.
REFRÉN – spolu]
/:Vietor si berie všetko čo som mala
rada
povedz mi, život: má to tak byť… či je
to zrada?:/

[REFRÉN – spolu]
Každým dňom prichádza deň nový,
každá tmavá noc má v sebe jasný svit.
Aj strom s listom sa musí rozlúčiť,
aby mohol rásť a ďalej žiť.
To, čo nás opustí, asi malo ďalej ísť.
A práve to, čo nám osud berie,
je ten stratený list
ten s ktorým rastieme.
Bojím sa, že ostanem v živote sama,
že vykĺznu z neho tí, čo mám dnes tak
rada.
Neviem, kde začínajú oni a kde končím
ja.
Smiem ich dnes milovať, keď zajtra ich
budem strácať
Medzihra
Ref.
/:Vietor si berie všetko čo som mala
rada –
povedz mi, život: má to tak byť… či je
to zrada?:/

Každý deň nám prinesie otázku:
kam vykročíš? S kým sa chytíš za ruku
Keď niečo strácaš –
možno práve život získaš
To, čo nás opustí, asi malo ďalej ísť.
A práve to, čo nám osud berie,
je ten stratený list
ten s ktorým rastieme.

List po liste – nech padne, čo padnúť
má,
kým budeme stáť… život svoju krásu
má.

„Pamäť parfému“

Bernard… ten muž, čo na krásu zabudol,
zabudol všetko – okrem vášne a vône, (hudba)
a zostal len parfém… a ženy, čo ho milovali.

Parfum Amour… vždy si mi vravel, že tvoja som,

že ti pripomínam kvety v daždi – ach, kocúrik Corazon…

Vždy si vravel, že voniam ako ten krásny Paríž…

Pamätá si len… že vošla, a vzduch sa zrazu zmenil.

A už nič nebolo tak ako predtým.

Bernard… bol si môj!

Pamätá si len… že vošla, a vzduch sa zrazu zmenil.

A už nič nebolo tak ako predtým.

Každá chvíľa, každé ráno, každý sen…

Obliekala som sa len… a zhadzovala pre Teba -krásnu bielizeň…

Bernard…ach, Bernard…
Každá z nás ho túžila mať,
Každá malá túžba vravela: ja som tá pravá…

Každá verí, že práve ona je jediná a tá pravá.

Prepáčte… a tá Friderika? Nie je aj ona… viete, tiež niečo ako moja milenka?

Nie! To bol úplne iný sen, pán riaditeľ!
Tak Ty si ozaj nespomínaš!?

Veď spolu ležiac sme opúšťali zem,…

Možno ti dôkaz ukážem.

Monique… parfém minulosti…
Láska, čo sa nevyvetrá…

Pamätá si len… že vošla, a vzduch sa zrazu zmenil.

A už nič nebolo tak ako predtým.

Tvoja pamäť možno zaspala,
ale telo si ešte spomína.

A keď príde ráno… a Bernard sa prebudí –
košeľa… bude voňať po tej noci.
Po láske, čo sa pominula,
ale stále má nás v moci!

Ženy… parfémy minulosti…
Láska, čo sa nevyvetrá…
Tvoja pamäť možno zaspala,
ale telo si ešte spomína.

košeľa… bude voňať po tej noci.
Po láske, čo sa pominula,
ale stále má nás ešte v moci!

To som ja

To som ja – čo kráča v lodičkách po troskách,
s cigaretou v ruke, čo len tlie.
To som ja – čo hovorí nahlas, že vie,
ale ticho v nej kričí NIE!

To si TY – čo píšeš klamstvá o druhých
a zabúdaš… čítať vlastné riadky.
To si Ty – čo vie byť krásna aj studená,
a stále sama, opustená.

čo ak si sa mýlila?
čo ak ten hnev bol len tieň?
A čo ak hotel… je gesto –
čo má ti čo povedať!

To som ja – čo kráča v lodičkách po troskách,
dcéry ma volajú mama,
To som ja – čo hovorí nahlas, že vie
a ja sotva som s nimi doma.

čo ak si zaslúžia viac?
A čo ja smiem im dať?
A čo ak treba si priznať,
že stačí ich milovať…

To som ja. A možno ešte nie je neskoro.
To som ja – čo kráča v lodičkách po troskách,
dcéry ma volajú mama,
a ja sotva som s nimi doma.
To som ja!

POĎ SA S NAMI SMIAŤ

1.Poď tancovať tak poď sa baviť
náš svet je plný lásky, len ho musíš chytiť
všetci sme s tebou tak aj ty buď s nami,
tancujme do rána smiech ti rytmom zamáva
tak smej sa snami zahoď všetky vrásky a poď sa s nami smiať

medzihra: hahaha.. smiech rytmom zamáva tak smej sa s nami

ref: poď s nami krásne žiť tancuj a spievaj si s nami
aj keď vo vreckách nemáš moc svet máš na dlani
nie sme bohatí no máme sa radi šťastný si len keď radosť cítiš
smiech ti radosť dá len sa mu odovzdaj a ži

medzihra: hahaha.. smiech rytmom zamáva tak smej sa s nami

2.Niekedy je ťažké radosť mať keď ťa slza v oku tlačí,
tak len hudbu precíť a nechaj tak všetko na nás.
Každý deň na radosť novú šancu máš a svet sa stále točí,
možno šanca príde ráno a aj tebe šťastie povie áno.

medzihra: hahaha.. smiech rytmom zamáva tak smej sa s nami

ref: poď s nami krásne žiť tancuj a spievaj si s nami
aj keď vo vreckách nemáš moc svet máš na dlani
nie sme bohatí no máme sa radi šťastný si len keď radosť cítiš
smiech ti radosť dá len sa mu odovzdaj a ži

medzihra: hahaha.. smiech rytmom zamáva tak smej sa s nami

Bridge: ruky hore hlava v oblakoch
Čo nás spája je náš smiech a krok
Tancujeme a smejme sa spolu
Na všetko vážne čas ešte len príde dnes nám z plného hrdla ide:

medzihra: hahaha.. smiech rytmom zamáva tak smej sa s nami

ČAŠNÍCKA BOSSA NOVA

Tácka sa nosí, ale chce to riadny dril,
chrbát je rovný, pozor – každý čašník má svoj štýl!
Utierka biela – je presne tam, kde vždy má byť,
gate sú tesné, nech sa vie, kto dnes večer je tu hit.

REFRÉN (ZBOR – animátori):
La-la-laaaa… čašnícka bossa nova….
Na zem padla len jeho slza malá.
Čašnícka bossa nova,
zo zeme čašník si aj v bolesti
svoj úsmev pozbiera…
la-la-la-la – čašnícka bossa nova

sloha :
Každý krok je ako krásny tanec,
lebo hostia sú tvoj revír a ty si tu ten dravec!
Jedna noha vpred, tvoj úsmev všade nech je známy,
ty neleješ kávu len – bavíš dámy a nie len

REFRÉN (ZBOR):
Čašnícka bossa nova – la di da, pam pam,
robíme to pre hostí, a pre sprepitné, ja-li-dam pam!
Čašnícka bossa nova – vystretý chrbát a pevný bok,
narodil som sa, aby som slúžil a mal rýchly krok!

ZBOR opakuje (z refrénu):
La-la-laaaa… čašnícka bossa nova….
Na zem padla len jeho slza malá.
Čašnícka bossa nova,
zo zeme čašník si aj v bolesti
svoj úsmev pozbiera…
la-la-la-la – čašnícka bossa nova

Nie som len čašník – ja som umelec na pľaci,
s vínom v ruke život riešim v máji aj v marci.
Keď hosť sa mračí, ja vrátim mu úsmev na tvár,
dva kroky tam a jeden späť – so mnou zbavíš sa chmár.

REFRÉN
Čašnícka bossa nova – jaram pam pam pam,
vystretý chrbát, ladný krok a da-dam pam!
Čašnícka bossa nova – tácka v rukách, v pohároch máme sny,
robíme to pre prachy – ale to hosť nezistí!

ZÁVER
…lebo v tejto profesii, aj keď život nie je hra,
stačí jeden dobrý večer – a čašník si zaspieva…
La-la-laaaa… čašnícka bossa nova….
Na zem padla len jeho slza malá.
Čašnícka bossa nova,
zo zeme čašník si aj v bolesti
svoj úsmev pozbiera…
la-la-la-la – čašnícka bossa nova

Usmej sa

♪ Pozri sa, Gizelle, je tu ten čas,
na každý náš roh dať zlatý jas!
Náš hotel nie je len hlúpa budova,
každý kút je proste krásna paráda!
♪ Posteľ tu svieti, a bar sa ligoce,
náš personál tu šťastný tancuje!
Hosť čo vkročí, nech to z Teba cíti:

„U nás šťastní sú blázni, múdri a aj ich deti.“

ZBOR
♪ To je náš hotel strašidelný,
žiadny iný (vo svete) mu nie je rovný!
Raňajky a aj krásny bazén,
puding a aj uterák – všetko ako jemný satén!
♪ Ujdeš sem od zlých správ celého sveta,
káva chutí ako sen, a more má vôňu leta.
Všetko svieti, všetko hrá,
a personál celý deň len o Teba… dbá!

♪ Jasne, baby! Šťastím to tu len tak svieti,
aký krásny máme… (pauza, všetci čakajú čo povie)
luster – to by nezvládol ani žiaden šuster…

♪ Vôňa mydla, tak to je sila,
štrngám kľúčmi, a šťastím som bez seba!
Úsmev nosím ako zbraň –
veď všetci sem pozrite sa… (pozastaví sa, všetci stíchnu)
(ukáže na tvár) …naň!

♪ To je náš hotel strašidelný,
žiadny iný (vo svete) mu nie je rovný!
Raňajky a aj krásny bazén,
puding a aj uterák – všetko ako jemný satén!
♪ Ujdeš sem od zlých správ celého sveta,
káva chutí ako sen, a more má vôňu leta.
Všetko svieti, všetko hrá,
a personál celý deň len o Teba… dbá!

„A keby aj nie, všetky naše muchy sú v nápojoch
sladené a v bazéne čerstvo okúpané!“
NA ZDRAVIE!“

Byť dcérou

Vo dverách stojím, a nik ma nikam nevolá,
ticho ma víta ako prázdna škola plná veľkých snov.
V izbách je hluk, a ja mám v srdci ticho,
svet vraví: „Ty mlč,“ no ja mám v hlave plno slov.

Byť dcérou… byť mladou dámou,
byť tieňom v svetlách chrámov.
Byť dcérou… byť krásnou dámou,
mať otázky k obrazom bez rámov.
Byť dcérou… mlčky kričať do ulíc,
keď váš život sa zmestí do krabíc.
Vraj láska bolí viac než hnev…
tak už dajte životu môjmu smer.

Cez mňa vidíte len svoje sny – to viem.
Aj ja mám právo, aj keď len na tichý malý sen.
Občas chcem kričať, že som tu s vami tiež,
a mám svoje túžby… a ak spálim sa, tak veď nech!

Byť dcérou…
rásť bez mapy, v čudnom smere vašich stien.
Byť dcérou…

plakať v noci len tak, s tvárami bez vašich mien.
Byť dcérou…
dúfať, že raz ma váš svet pochopí…
a že aj mama… raz… ma uvidí takú, aká som
keď svoja som.
Refrén (opakovaný) (nežnejší, zmierlivejší tón)
Byť dcérou… byť mladou dámou,
byť tieňom v svetlách chrámov.
Byť dcérou… byť krásnou dámou,
mať otázky k obrazom bez rámov.
Byť dcérou… mlčky kričať do ulíc,
keď váš život sa zmestí do krabíc.
Vraj láska bolí viac než hnev…
tak už dajte životu môjmu smer.

Nechajte ma, prosím, vlastnou cestou ísť.
Možno mi krídla zhoria, no ten popol bude môj.
A možno nie – možno tam, kde vaše krídlo už
Už dávno horieť chce… to moje vyššie poletí.

Byť dcérou ľahké nie je…
no veriť mi aj vám sa oplatí.
Ľúbte ma láskou, čo krídla neviaže…
nechcem dávať zbohom…
len túžim… po slobode. „Mama…“

Všetko pre hostí!

Jaram pam pam, ja dam pam pam,
ja ram pam pam, ja dam pom pam –
Whupsi!
Jaram pam pam, ja dam pam pam,
len nech hostia spievajú nám!

Poď, Jean, už konečne začni žiariť,
šarmu máš viac než celý svet!
Len Ty naliať vieš s gráciou
už nie si len tieň, si celý svet!

Daj úsmev všetkým dámam,
a dáme zbohom našim chmáram
Keď ťa sledujú, kľudne cíť sa božsky,
keď žmurkneš, nech dámy cítia bozky!
A tvoj pohyb závidí každá modelka
chcela by ťa nielen naša Brigitka!

Všetko pre hostí –
aj smiech, aj slzy, aj tanec aj lásky klam.
S nami nikdy necítiš sa smutno a ani sám!
Pre hostí všetko – lásku aj pohár navyše.
Tak vykopni tú nohu čo najvyššie.
A WHUPSI!

Máš byť zrkadlom noblesy v sále,
hostia majú túžiť sa vrátiť späť!
Aj keď sme práve v kríze –
Ty si víťaz, tak rozpáľ svet!
Keď sa na vás pozrie barónka z Kán,
zabudne že hlavnou dámou je starých mám!

Všetko pre hostí –
aj smiech, aj slzy, aj tanec aj lásky klam.
S nami nikdy necítiš sa smutno a ani sám!
Pre hostí všetko – lásku aj pohár navyše.
Tak vykopni tú nohu čo najvyššie.
A WHUPSI!

Lebo hotel žije len, keď sa v ňom tancuje –
…a keď čašník pri tom šibalsky žmurkne!

Všetko pre hostí –
aj smiech, aj slzy, aj tanec aj lásky klam.
S nami nikdy necítiš sa smutno a ani sám!
Pre hostí všetko – lásku aj pohár navyše.
Tak vykopni tú nohu čo najvyššie.
A WHUPSI!

Jaram pam pam… Ja dam pam
pam…
Ja ram pam pam…

Náš hotel žije!

A zas nám to tu žije, veď pozri sa sám!
Bol tu prach, nuda – dnes hotový je chrám!
Izby sa smejú aj posteľ má svoj plán,
Má to tu Ducha – celú noc strašný bude tu bál!


Feng shui je v každom rohu, za kryštálom vzadu
spredu,
Každá izba dýcha – sviatok bude v utorok, stredu.

Rozvrh do bodky sedí, aj hostí stále viac –
Telefón už zas zvoní a my sme správnej ceste zas!
Tu budeš sa cítiť niekým, krásne doma,
nebudeš len tieň, čo stával pri dverách.
Či si nahlas, alebo skromne tichá,
Tu všetko k tebe šepká: „Tu máš vlastný svoj prah.“

Lebo keď sa spojíme, každý a všetko tu žiari,
Strašidlám, smiechu, tancu aj jedlu sa darí!
Z lásky a chaosu skladáme hosťom dary –
Vitajte na riviére, vitajte v našom hoteli.

„Každý má tu svoje miesto…
Bozky v rohoch, aj ticho v piesni…
Kto bol tu hosť, aj keď len na jednu noc…
Vráti sa zas, lebo taká je naša moc.“
VŠETCI:
Kto bol tu hosť, aj keď len na jednu noc…
Vráti sa zas, lebo taká je naša moc. 2x“

Tak vitajte znova – už bez strachu vo dverách,
Hotel, čo dýcha, tancuje s úsmevom na perách!
izby, čo smútok liečia, menu, čo pre vás spieva –
a personál, čo sa nikdy neulieva!
VŠETCI:
Sme rodina z chaosu, lásky a hudby,
Žiadny problém nás už nerozhodí!
Strašidelný hotel? – len ten má šťavu!

Tu každý hosť má dôvod – tešiť sa strachu!
VŠETCI:
Kto bol tu hosť, aj keď len na jednu noc…
Vráti sa zas, lebo taká je naša moc. 4x