dramaťák

Dramatický krúžok Gymnázia Ľ. J. Šuleka pri MO MS v Komárne alebo v skratke „Dramaťák“ vznikol v roku 2004. Sprvu uvádzal nenáročné činohry, tak ako je to pomerne bežné snáď na celom Slovensku. Občas sa kde-tu
pritrafila nejaká pieseň, väčšinou folklórneho razenia. V jeden moment, konkrétne v roku 2007, sa však čosi zmenilo. Učiteľka, diváčka, na jednom z predstavení Tajovského hry Ženský zákon zaspala. Niet sa čo diviť, počas svojej dlhoročnej kariéry túto hru už mohla určite vzhliadnuť niekoľkokrát, vždy v inom obsadení, ale s rovnakým pubertálnym šarmom.

Vtedy si však ľudia okolo Dramaťáku povedali: „A dosť, budeme to robiť inak!“

A tak sme začali robiť muzikály. V tom momente sme sa zrazu ocitli úplne inde, než kde sú bežné krúžky alebo ochotnícke divadielka. Boli sme na míle vzdialení od profesionálnych scén, ale zrazu sme nepatrili ani do škatuľky bežných krúžkov. Boli sme vo vzduchoprázdne bez možnosti oprieť sa o nejakú barličku, teda skúsenosť kohosi iného, kto by nás pomyslene viedol za ručičku.

Práve spomenutá situácia, to, že sme nemali žiadnu vedomosť ako začať, resp. vedomosť, že v tomto prostredí je náš cieľ vlastne úplne nezrealizovateľný, tak presne to nám paradoxne pomohlo dokázať nemožné.

Jednoduchšie povedané, netušili sme, že sa to nedá, a preto sme to dokázali.

Nemali sme nič, a to doslova, nijakú korunu (ešte neboli eurá), nijaký kostým, nijakú kulisu. Bol tu iba sen a ja som mal to šťastie, že okolo mňa bolo kopec ľudí s talentom, ktorí mu uverili a napokon sa stal aj ich snom. To bolo všetko. Mali sme len a len spoločný sen.

Toto ničovaté nič sa stalo úplne všetkým, hlavne hnacím motorom. Získali sme od sponzorov okolo jedného milióna korún, splašili sme aparatúru rôznej kvality na zvučenie, vytvorili sme prvú skladbu a boli sme na ceste za úspechom. Pridal sa k nám Peter Alan Tavaly, ktorý vytvoril väčšinu skladieb, Mirec Schulcz, ktorý pomohol so zvučením a nakoniec sme to
dokázali.

Našim prvým dielom bolo spracovanie Rómea a Júlie. Predstavenie sa dočkalo na ten čas neuveriteľných dvadsiatich repríz.

Nasledoval Sen noci Svätojánskej, pričom toto dielko sme nakoniec spracovali dvakrát a odohrali celkovo 46-krát. Pri každom muzikáli sa mi vynára obrovské množstvo spomienok, ale zámerne sa nechcem rozpisovať. Na stránkach www.dramatak.eu nájdete všetko dôležité, a to najmä ľudí, s ktorými sme na nich spolupracovali a taktiež v knižke Desať rokov medzi vami, ktorú si na webe viete zadarmo stiahnuť.

Prišli roky, počas ktorých Dramaťák žal svoju zaslúženú slávu. Z pôvodných dvanástich členov sa stal zrazu ich násobok a Dramaťáku sme venovali temer všetok voľný čas. Vznikla úžasná spolupráca s Broňou Bočánekovou
ako choreografkou, Petrom Emmerom ako hudobným producentom a Jankou Pipíškovou ako produkčnou našich predstavení. Dramaťák sa stal
fenoménom, a to trošku aj za hranicami Komárna. Objavili sme sa v ranných reláciách televízií, boli v rádiách a dielko aj vycestovalo. Ľudí uchvacovala najmä atmosféra na predstaveniach a úžasné bolo, že sme každým novým dielom prekračovali vlastný tieň, ale hlavne (viem, naozaj neskromné, ale tak to cítim) hranicu možného.

Pre mňa osobne bol Dramaťák predovšetkým symbolom neuveriteľnej blízkosti a ozajstných priateľstiev, čo predstavoval

ten pravý základ pre vznik čohosi úžasného a v našich svetoch čohosi doslova nevšedného až zázračného.

Činohry:
Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch (2004) (Ján Palárik)
Jááánošííík (2006) (Stanislav Štepka)
Ženský zákon (2006) (Jozef Gregor Tajovský)

Muzikály:
Rómeo a Júlia, ako to vidíme my (2007)
Sen noci Svätojánskej (2008)
Skrotenie (2011)
Snehulienka a zopár trpaslíkov (2014)
Slečna Loreline (2015)
Sen noci Svätojánskej, II. spracovanie (2016)
Čaj o piatej (2017)
Popoluška a tučná myš (2019)
Zver (2020/2021)