Slovenskí rebeli

Prišiel rok 2012, ktorý priniesol vznik folklórom inšpirovaného súboru. Dramaťák okrem svojej navonok najdôležitejšej úlohy, ktorou bolo vytváranie predstavení, prinášal aj čosi iné. Išlo hlavne o priateľstvá, krúžok bol totiž partnerom pri vstupe do dospelosti mnohých ľudí. Určoval im hodnoty a nenásilne, prirodzene formoval ich svet. Spomedzi všetkých je dôležité vyzdvihnúť najmä dvoch ľudí, Julku Bundovú, neskôr Černekovú (súhlasila, že bude mojou manželkou) a Robertu Krmáškovú.

Prirodzenou vedúcou tanečnej zložky súboru sa stala Roberta a hudobnej zložky Julka. Popri Dramaťáku, už vtedy mimoriadne funkčného telesa, sme spoločne veľmi rýchlo postavili na nohy plnohodnotný nový súbor folklórneho razenia. Zhodou náhod nás opäť pri vzniku bolo dvanásť.

Julka, dovtedy akoby zatlačená do úzadia mužmi (na Slovensku nebolo veľmi zvykom, aby žena bola primáškou), sa zrazu mimoriadne razantne a intenzívne chytila príležitosti. Tá razantnosť jej ostala a je naším hnacím motorom dodnes.

Zúžitkovala svoju vášeň pre folklór, ale najmä nesmierny talent v hre na husliach, spev a bezodnú databázu ľudových piesní. Behom pár mesiacov postavila ľudovú hudbu, ktorá je do dnešných dní najväčšou oporou našich predstavení, a topovažujem našich tanečníkov za mimoriadne nadaných a
pracovitých.

Vznikol súbor Slovenskí rebeli, súbor s vlastným programom,
vystúpeniami a aj zájazdmi do rôznych krajín Európy. Ak sme
si mysleli, že popri škole či práci ledva stíhame Dramaťák a už
nič iné nie je možné, zrazu sme zvládali aj ďalší súbor. Hoci ľudia v ňom boli viac-menej tí istí, šlo o úplne inú formu umenia. Dnes, keď si to spätne rekapitulujem, nedokážem pochopiť, ako sme, resp. ako to tí ľudia najmä okolo Roberty a Julky vlastne zvládli. Ja som v tom čase chodil externe na UKF.

Jeden príklad hovorí za všetky. Pri Dramaťáku absencia kostýmov nie je zas až taký problém. Pár návštev second handu, pomoc šikovných ľudí, ako napríklad Janky Vikartovskej či Reni Bugovej a nejaké tie kostýmy už dokopy dáte. Folklór je o inom. Každý tanec, každý región vyžaduje čosi iné a nie práve lacné. Kroj je dnes dokonca predmetom dedenia. Je len pár firiem na Slovensku, ktoré vám ušijú niečo veľmi podobné originálu, ale za nekresťanské peniaze a aj tak to nie je úplne ono, pretože kroj je odrazom vzťahu k vlastnej dedine či oblasti a k vlastnej rodine.

My sme nemali nič. A to doslova nič. Len obrovskú chuť, rodičov a okolie, ktoré prejavilo nesmiernu vôľu nám pomôcť. Preto sa mi zdá až zázračné, že keď dnes staviame predstavenia, jedna z vecí, na ktoré musíme dohliadať, je, či sa zvládne povedzme sedem alebo aj deväť párov prezliecť, aby tanec bol odtancovaný v regionálne čo najsprávnejšom kroji.

Súbor sme nazvali folklórom inšpirovaný, v tom čase som totiž študoval etnológiu a akési pravidlá hovoria o tom, že jednou zo snáh súborov na Slovensku by malo byť, aby boli nositeľmi tradícií svojho regiónu.

Keďže my sme robili hlavne slovenský folklór, ale bez výskumu nášho regiónu a zároveň sme sa cítili byť hlavne divadelníkmi, rozhodli sme sa pre formuláciu „folklórom motivovaný súbor“. Neskôr to definovalo naše predstavenia, čím sme sa na čas odlíšili od nespočetného množstva folklórnych skupín a súborov na Slovensku. My sme každé predstavenie postavili do príbehu. Nešlo teda len o ukázanie tancov a piesní rôznych regiónov našej vlasti, ale vytvárali sme dej, ktorý bol postavený najmä na mojich vedomostiach, neskôr výskumoch a poznatkoch o jednotlivých zvykoch našich predkov. Zobrazovali sme napríklad vianočné rituály či zvyky alebo obrady, ktoré sa robili pri narodení dieťaťa, no aj pri úmrtí. Toto
všetko sme pospájali do príbehov.

Divákom sa to mimoriadne páčilo a aj z odbornej verejnosti začali prichádzať výborné kritiky. Najviac zarezonoval príbeh Helenky s názvom „Helenka, takmer obyčajný príbeh o neobyčajnej žene“. Dielko bolo napísané podľa skutočného života mojej starej mamy.

Úžasné na Rebeloch je najmä to neuveriteľné puto, ktoré sa vytvorilo a stále vytvára medzi súboristami. Svedčí o tom aj fakt, že napriek tomu, že mnoho Rebelov u nás začínalo počas strednej školy a neskôr odišlo študovať do iných miest, drvivá väčšina v súbore ostáva. Plus sa k nám stále pridávajú noví, prevažne dospelí a starší. Dnes majú Rebeli päťdesiatdva členov.