stĺp najvätejšej trojice

Jedna z najstarších pamiatok nášho mesta je Trojičný stĺp. Pripomína obliehanie mesta Kurucmi (1703) a morovú epidémiu.

Základný kameň stĺpu Najsvätejšej Trojice položil predstavený rádu jezuitov 2. februára 1714, posvätený bol v roku 1715 v deň sviatku Najsvätejšej Trojice. V roku 1805 bol stĺp obnovený – strednú časť nahradil pylón z ružového vápenca (svedčí o tom nápis na západnej strane obelisku). Stĺp bol postavený na pamiatku kuruckých vojen z roku 1703 (latinský nápis na južnej strane podstavca) a na pamäť morovej epidémie v meste z rokov 1709 – 1711 (latinský nápis na severnej strane podstavca).

Na jeseň roku 1703 kurucké vojsko Františka Rákócziho II. rýchlo postupovalo, mesto chránili iba slabé valy, a tak obyvatelia, ktorým nemeckí hradní kapitáni spôsobili mnoho nepríjemností, zvažovali, že kurucom otvoria mestskú bránu – bránili im v tom však hradné delá namierené priamo na mesto. Hradný kapitán totiž pohrozil mestu delostreleckou
paľbou. Mešťania sa dostali medzi dva ohne, vtedy zložili sľub, že ak sa mesto uchráni pred vojnovou skazou, postavia na mestskom trhovisku sochu Najsvätejšej Trojice. Na svoj sľub však po odznení nebezpečenstva pozabudli.

V roku 1709 sa začali v meste objavovať prvé prípady morovej nákazy, epidémia sa rozšírila v júni 1710. Hradný kapitán nariadil zatvoriť mestské brány, pohyb s úradne vy daným osvedčením bol umožnený len cez bránu na ceste do Bratislavy. Chorých ľudí izolovali, bezplatne ich ošetrovali miestni holiči pod vedením lekára vyslaného vojenskou radou. Boli dni, keď v meste zomrelo 50, 80 alebo aj viac ľudí. Obete moru pochovávali do masových hrobov na starom cintoríne (dnes Kossuthovo nám.). Obyvatelia si opäť
spomenuli na svoj sľub k sláve Najsvätejšej Trojice a napokon stĺp v roku 1715 postavili.

Na čelnej strane podstavca je reliéf zobrazujúci sv. Karla Boromejského.

Na štyroch nárožiach podstavca sú sochy sv. Šebastiána (ochranca proti moru, priviazaný o stĺp s morovými šípmi v tele), sv. Rocha (ochranca proti moru, zobrazený s atribútmi: so psom pri nohách, s pútnickou palicou a mušľou ako odkazom na vykonanú púť do Santiaga de Compostela), sv. Františka Xaverského, spoluzakladateľa jezuitského rádu (so sv. Ignácom z Loyoly) a socha sv. Antona Paduánskeho držiaceho v náručí malého Ježiša
Krista (patrón chudobných, ochranca pred morom).

Na čelnej strane, medzi sochami sv. Šebastiána a sv. Rocha je ležiaca socha sv. Rozálie s lebkou v ruke (patrónka proti epidémii a moru).

Na vrchole pylónu je súsošie Korunovania Panny Márie Bohom Otcom a Ježišom Kristom, nad nimi sa vo svätožiare vznáša holubica ako symbol Ducha svätého.