Bratislavská brána

Tieto mestá majú, respektíve mali opevnené brány, ktoré majú spoločného autora. Bol ním rakúsko-uhorský neoklasicistický architekt Peter Nobile (1776 – 1854). Vo Viedni
bola vybudovaná v rokoch 1821 až 1824 vstupná brána do Hofburgu, tzv. „Burgtor“. V Prahe v roku 1836 bola dostavaná tzv. „Koňská brána“. Táto však bola v roku 1876 zbúraná. Na jej mieste bola v rokoch 1885 – 1891 postavená budova „Národního muzea“.

Bratislavská brána v Komárne bola vybudovaná v roku 1844, a to ako súčasť teraz už zničenej bašty I. V priebehu dejín mala táto bašta úlohu chrániť územie medzi Dunajom a Váhom, zatiaľ čo brána poskytovala prístup do mesta z Bratislavy.

Spojenie medzi vnútorným priestorom obrannej línie a vonkajším svetom zabezpečovali dokonale chránené brány. Pri ľavom krídle bašty I. bola umiestnená tzv. Bratislavská
brána (Prešporská brána, Presburger Thor, Pozsonyi kapu). Bašta I. (Werk I), ako súčasť Palatínskej línie, bola v 30. rokoch asanovaná. Zachovali sa len pozostatky ľavého krídla retranchementu a aj to značne devastované.

Klasicistická Bratislavská brána je architektonicky riešená do tvaru trojarkádového prechodu s
valenými polkruhovými klenbami. Na bráne sú zachované kovové detaily po zariadení padacích mostov. Fortifikačný charakter stavby je zvýraznený masívnosťou hrúbky stien a povrchovou úpravou fasád horizontálnym kamenným kvádrovaním s výraznou škárou medzi jednotlivými kamennými prvkami. Východné priečelie brány horizontálne zvýrazňuje silne vystupujúca profilovaná rímsa, do ktorej je nad stredným oblúkom umiestnené datovanie stavby: MDCCCXLIV. Západné priečelie brány má architrávový systém, kde je priebežné kladie po celej šírke stavby nesené štvoricou pilastrov s profilovanými hlavicami, za ktorými v druhom plošnom pláne sa opakuje kamenná horizontálna bosáž so zvýraznením stredových klenákov, podobne ako na východnej strane.

g