Mestské ulice a výstavba

Výstavba viacerých charakteristických budov v meste v poslednej tretine 19. storočia postupne menila kvalitu zástavby a zvyšovala tak aj nároky na vzhľad ulíc. Tie v strede mesta sa postupne dláždili andezitovými kockami, od roku 1878 mesto platilo aj zametačov ulíc a od roku 1869 boli verejné priestranstvá osvetlené petrolejovými (po roku 1901 plynovými) lampami. Do osemdesiatych rokov však pretrvávalo staré číslovanie domov, čo viedlo k úsmevným situáciám.
Z dobovej tlače sa dozvedáme:

„… podľa dnešného číslovania domov sa nedá orientovať. Je viacero prípadov, keď sa domy, ktorých číslovanie ide za sebou, nachádzajú ďaleko od seba: dom č. 394 na Rozmarínovej ulici má svojho suseda (č. 395) na Cintorínskom rade, kaviareň Rudolf na rohu Župnej ulice má č. 573, pričom č. 574 má kaplnka sv. Anny v Szombathyho ulici… Aj mestskí policajti sa vedia orientovať len pomocou svojich knižočiek… Situáciu zhoršuje aj to, že majitelia domov často pretrú čísla domov pri maľovaní a potom sa stáva, že aj sám gazda sa pokúša číslo vlastného domu zistiť na radnici… A čo sa týka číslovania, bolo by dobré nasledovať príklad väčších miest – očíslovať domy tak, aby párne čísla boli na jednej a nepárne na druhej strane ulice.“ (In: Komáromi Lapok, 27. máj 1871)