Súsošie svätých Cyrila a Metoda
Súsošie svätých Cyrila a Metoda chcelo spájať Maďarov a Slovákov, no stalo sa pamätníkom nevraživosti. Sochy vo verejnom priestore často končia ako zbraň či hračka politikov. Čosi o tom vedia i v Komárne. Je 5. júla 2003. K Domu Matice slovenskej v Komárne sa blíži stará Avia. Sedí v nej šofér a predseda miestnej Matice. Obaja rozprávajú po maďarsky a dohadujú sa, čo robiť. Všetky prístupové cesty k budove totiž blokujú autá mestskej polície. Vedenie mesta sa rozhodlo zabrániť tomu, aby nákladiak dosiahol svoj cieľ – aby doviezol pred Dom Matice súsošie svätých Cyrila a Metoda, ktoré majú osadiť na priečelie budovy. Matičiari vraj nemajú povolenie od stavebného úradu. Na priestranstve pred budovou a v blízkom parku stoja stovky ľudí, autožeriav je pripravený. Predseda Matice sa rozhodne. Nákladiak prudko zahne, vyhupne sa na obrubník, prejde niekoľko metrov po trávniku, až sa dostane na široký chodník a potom na parkovisko pri budove. Len čo je Avia tam, mestskí policajti sa bez slova stiahnu. Inštalácii súsošia na priečelie matičiarskej budovy už nič nestojí v ceste.
Bronzoví svätci si tam neskôr užijú svoje. Budú musieť sledovať, ako sa k nim po rebríku štverá vtedajší predseda SNS Ján Slota, aby k nim položil veniec alebo ako pod nimi pochodujú členovia Slovenskej pospolitosti v kvázi gardis-tických uniformách.
Priečelie Domu Matice však nie je prvou štáciou súsošia v meste. Ani poslednou. Je to vlastne len zastávka na dlhej ceste, ktorá sa začala už v roku 1990.
My sme tu doma
Na začiatku bola myšlienka, že misia solúnskych bratov mohla prísť na územie dnešného Slovenska brodom cez Dunaj neďaleko Iže – obce pár kilometrov od Komárna. Alebo že tadiaľ aspoň raz mohli prechádzať pri svojich cestách do Ríma a späť. Toho sa chytil Alexander Mrázik, vtedajší predseda komárňanskej Matice. Spolu s kolegami sa rozhodli, že v Komárne postavia súsošie svätých Cyrila a Metoda. Chceli si pripomenúť osobnosti, ktoré položili základy našej kultúry. Zdôrazňovali, že solúnski bratia sú spolupatrónmi Európy, nie výlučne slovenskí svätí.
Slováci sa teda cez Cyrila a Metoda pokúšali povedať, že Komárno je aj ich, nielen maďarské. To sa nestretlo s pochopením vrchnosti. Komárno totiž v 90. rokoch politicky ovládali maďarské strany.
Vtedajšie vedenie si poctivo značkovalo svoje územie – v Komárne dnes nájdete vyše 200 sôch a pamätných tabúľ pripomínajúcich významné osobnosti maďarskej histórie. Pravda, na rozdiel od Cyrila a Metoda mala väčšina z nich nejakú väzbu s týmto kedysi významným mestom.
Ani dôstojné, ani verejné miesto
Matičiari požiadali radnicu o dôstojné verejné miesto na umiestnenie svojho súsošia. Zastupiteľstvo to v roku 1992 rozhodne odmietlo. Namiesto toho navrhlo, aby Cyrila aj s Metodom dali do bývalého vojenského kostola, čo nebolo ani verejné, ani dôstojné miesto.
To zas nechceli matičiari. Začala sa ťahanica, ktorá s prestávkami tlela až do nového tisícročia.
Matica navrhovala jedno miesto za druhým, zastupiteľstvo všetky vytrvalo zamietalo. Nepomohli ani dve petície, ktoré hojne podpisovali aj komárňanskí Maďari. Súsošie pritom zatiaľ v skutočnosti neexistovalo. Sochár Ladislav Berák, ktorý za komunizmu tvoril hlavy Lenina a po revolúcii presedlal na kresťanské a národné motívy, ho dokončil až v roku 1999.
O rok neskôr dielo priviezli do Komárna. Lenže kam s ním? Matičiari oslovili farnosti. Katolíci Cyrila a Metoda odmietli, vraj na fare neboli vhodné podmienky. Pravoslávni namietali, že im katolíci Cyrila a Metoda ukradli. Nevzali ich. Súsošie nakoniec našlo útočisko na evanjelickej fare. Kresťanská láska? Kdeže.. Hľadanie dôstojného verejného miesta pokračovalo. Neúspešne. Na matičiarov už tlačili aj sponzori, ktorí súsošie zafinancovali. Ak by sa im nepodarilo odhaliť ho v roku 2003, museli by peniaze vrátiť. Vtedy Alexandrovi Mrázikovi napadlo šalamúnske riešenie. Súsošie pôjde na priečelie Domu Matice, nebude tak stáť na pôde mesta. Piateho júla ho po kovbojke s mestskou políciou inštalovali a o týždeň neskôr slávnostne odhalili. Matičiari vyhrali, Komárno získalo súsošie svätých Cyrila a Metoda. Spolupatróni Európy však nezafungovali tak, ako Matica chcela – alebo aspoň ako verejne deklarovala. Slováci a Maďari sa pod sochou nezjednotili v duchu kresťanskej lásky, ktorá prekračuje hranice. Naopak. „Tu sa sochy nestavajú ako umelecké artefakty, ale kladú sa ako makety tankov na vojenskú mapu v generálnom štábe,“ zhrnula to Komárňanka, spisovateľka Daniela Kapitáňová. Stalo sa to aj solúnskym svätcom.
Scéna pre extrémistov
Je 5. júla 2005. Pred komárňanským Domom Matice pochoduje zovretý šík mladíkov v uniformách, ktoré nápadne pripomínajú odev Hlinkovej gardy. Cyril a Metod, teda skôr príbeh ich súsošia, do mesta prilákali extrémistov zo Slovenskej pospolitosti. „V Komárne sa v plnej svojej nahote prejavila obludnosť počínania maďarských iredentistov na Slovensku, keď mali tú drzosť, že Matici slovenskej zakázali inštaláciu súsošia sv. Cyrila a Metoda na jej vlastnej budove,“ citovali vtedy agentúry jedného z rečníkov podujatia, ktorý vysvetľoval, prečo zhromaždenie zvolali práve do mesta na južnom Slovensku. Naši extrémisti sa v Komárne vtedy skoro pobili so svojimi maďarskými náprotivkami, zasahovať musela aj polícia. Po meste sa dodnes hovorí, že Pospolitosť a Maďarská garda si dohodli veľkú bitku, ktorá mala pomôcť PR oboch skupín. Slovenskí aj maďarskí policajti však ich autobusy na prí-stupoch do Komárna kontrolovali tak dlho, až padla tma. Z bitky tak nič nebolo, v noci by ju kamery nemohli dobre zachytiť.
KKK
Politické divadlo
Je marec 2010. Na rímsu Domu Matice po rebríku, ktorý je pristavený pri okne budovy, lezie šéf SNS Ján Slota, nasleduje ho Anna Belousovová. Silno fúka, divadlo vyzerá trocha nebezpečne. Vo vetre veje štátna zástava, ktorá je však inštalovaná ako vlajka – slovenský znak leží na boku. Slota sa rozhodol, že si týmto dramatickým počinom uctí svätcov a „prebudí Slovensko“. Miestni matičiari pritom na kladenie vencov k súsošiu používali jednoduché zariadenie, ktorým sa veniec bez problémov vytiahol hore. Začal sa júl 2010, je krátko po voľbách. Cyril a Metod sa opäť sťahujú. Dosluhujúca vláda Smeru presadila, aby ich preniesli na kruhový objazd v centre mesta. Pozemok je majetkom štátu, znova sa tak podarilo obísť nesúhlas zastupiteľstva. Komárňanská Matica, majiteľ súsošia, s presunom nesúhlasila, na Ficovu vládu však bola krátka. Svätí tak 4. júla 2010 opäť putovali. Prišiel premiér a ministri dosluhujúcej vlády, primátora mesta na slávnostné odhalenie nepozvali. Svätí teraz žehnajú autám, ktoré Komárnom prechádzajú smerom na Nitru či do Maďarska. Miestni im hovoria „re-gulovčíci“.
Miroslav Pastorek
