Radnica mesta Komárno

Neorenesančná radnica vznikla prestavbou starej dvojpodlažnej radnice z roku 1719, ktorej architektom bol Georg Wildt. Autorom projektu novej radnice bol kráľovský hlavný inžinier Mór (Móricz) Weller (1822, ? – 1892, Komárno), s prestavbou sa začalo 15. februára 1875 a 28. decembra toho istého roku tu už zasadala mestská rada. Mór Weller nebol mešťanom neznámy – ide o spoluautora projektu pozoruhodnej Kalvárie v Dvoroch nad Žitavou (1855 – 1860) či autora návrhu hlavného oltára v Kostole sv. Ondreja (1859). V roku 1875 riešil aj prestavbu Zichyho paláca (realizovala sa len prestavba východného krídla pozdĺž hlavného námestia), pre grófa Zichyho navrhol predtým aj prestavbu jeho domu, nachádzajúceho sa na nádvorí paláca, na divadlo.

Značky na dlažbe

Bronzová platňa s rieléfom halapartní označuje dnes na dlažbe hlavného námestia miesto, kde pred prestavbou radnice a východného krídla paláca stála budova hlavnej mestskej stráže s väznicou. Na ďalšej bronzovej dlažobnej platni je zobrazený erb Komárna – štylizované hradby s dvoma hviezdami po stranách a so zobrazením sútoku dvoch riek. Neďaleko pomníka gen. Klapku udáva v dlažbe okrúhle letecké sklo polohu mestskej studne.

Mestské studne a ich označovanie

Vodné pramene boli už v staroveku označované architektonickými nadstavbami. Na hlavnom námestí Komárna stála takáto nad studňou medzi rokmi 1777 – 1878. Túto sochársky a kováčsky riešenú časť studne darovalo mesto kniežaťu Jánovi Salvátorovi, ktorý tu pôsobil ako dôstojník cisárskej armády a bol zberateľom starožitností.

Mestskému magistrátu knieža viackrát daroval väčšie peňažné čiastky, aby ich rozdali chudobným. V roku 1881 sa Ján Salvátor z Komárna odsťahoval a vzal si so sebou aj nadstavbu mestskej studne. Dal ju znovu postaviť na nádvorí svojho kaštieľa v rakúskom Gmundene, kde je dodnes.

V roku 1998 bola presná rekonštrukčná kópia tejto nadstavby osadená nad komárňanskú studňu – stalo sa tak zásluhou projektantov a staviteľov Nádvoria Európy a občianskeho združenia Palatinus. Kamenársku časť studne vyhotovil akad. soch. Gábor Ferdics, kováčsky riešené mrežovie je dielom majstra kováča Titusza Angyala. Nadstavba studne je štyristo centimetrov vysoká, jej priemer je dvestopäťdesiat centimetrov. Na vrchole kovaného mrežovia je rok 1777. V súčasnosti sa však nachádza v sklade a na námestí nájdeme len „dolnú časť“ studne – murovanú, približne deväť metrov hlbokú, s vodou na dne, prekrytú sklom. Historická studňa je v súčasnosti zrejme najstarším stavebným objektom, hneď po pevnosti…

Kedysi neboli vodovodné kohútiky bežné a voda bola životne dôležitá – ako voda pitná alebo na hasenie požiarov (preto sú osobité studne, napr. na nádvori bývalého Dôstojníckeho pavilónu, v Starej a Novej pevnosti alebo na nádvorí bývalého jezuitského kláštora).