Nádvorie Európy
Základná idea vzniku Nádvoria Európy je úzko spätá so spoločenskou atmosférou na prelome tisícročí a poukazuje na spoločné korene európskej kultúry. Na ploche 6 500 m2 vznikol v dovtedy zanedbanom a nevyužívanom vnútroblokovom priestore súbor 36 budov, ktoré v štylizovanej forme prezentujú architektonické znaky staviteľstva širokej palety európskych krajín a regiónov. Týmto architekti poukazujú na spoločnú minulosť, ale predznačujú aj spoločnú budúcnosť národov strednej Európy.
Na prvom podzemnom podlaží sa nacháza obchodné centrum Europália (po hospodárskej kríze v roku 2008 zväčša nevyužívané), na druhom podzemnom podlaží je garáž pre osemdesiat motorových osobných vozidiel (vôbec prvá verejná podzemná garáž mimo územia Bratislavy). Základný kameň Nádvoria Európy bol položený 23. februára 1999 za účasti zástupcov osemnástich veľvyslanectiev v SR, nádvorie bolo odovzdané 16. decembra 2000. Vybudované bolo podľa projektov autorizovaných architektov Ing. Nándora Litomericzkého a Ing. arch. Petra Vargu.
So stavebnými pamiatkami minulosti vytvára nádvorie farbistý celok a evokuje atmosféru absentujúceho stredovekého námestia zaniknutého v priebehu časov. Nádvorie Európy vytvára malú mestskú časť, je však späté s minulosťou mesta a s tou štruktúrou mestského organizmu, ktorá v priebehu storočí organicky vznikala. Počas výstavby Nádvoria Európy boli oživené tradície murárskej majstrovskej práce – po dobách panelovej socialistickej výstavby sa opäť objavujú oblúky a krivky, majstrovské kováčske mreže, drevorezby a reliéfy, osobitne navrhnuté a realizované klampiarske prvky, štukatérske práce či verejný priestor dotváraný sochami.
Občianske združenie Palatinus na Nádvorí Európy postupne vytvára Galériu sôch panovníkov a svätcov, ktorí sa významne zapísali do dejín mesta či Európy. Ide o diela, ako socha kráľa sv. Štefana a jeho manželky Gizely Bavorskej (akad. soch. Ondrej Csütörtöki), socha uhorského kráľa
sv. Ladislava (akad. soch. Gyula Mag), bronzová socha uhorského, českého a rímskeho kráľa, rímsko-nemeckého cisára Žigmunda Luxemburského (akad. soch. Peter Gáspár), socha uhorského kráľa Karola Róberta z Anjou (akad. soch. Rozália Darázsová), socha uhorského a poľského kráľa Ľudovíta Veľkého z Anjou (akad. soch. Lajos Győrfi), bronzová socha uhorského kráľa Ondreja II. (akad. soch. Juraj Bartusz), socha uhorského kráľa Bela IV. (akad. soch. Rozália Darázsová), socha uhorského kráľa Bela III. (akad. soch. Juraj Bartusz), socha uhorskej a českej kráľovnej, rímsko-nemeckej cisárovnej Márie Terézie Habsburskej (akad. soch. Lajos Győrfi), socha gubernátora Uhorska, socha uhorského a českého kráľa Mateja Korvína – Mateja I. (Mgr. art. Emőke Szilva) a mnoho ďalších. (Kompletný zoznam sôch nájdete na webe www.legendykomarna.sk)
Na sedmohradskom dome sa nachádzajú pamätné tabule významných architektov, a to Istvána Medgyaszayho (1977 – 1959; akad. soch. Rozália Darázsová), Ödöna Lechnera (1845 – 1914; akad. soch. Ondrej Csütörtöki) a Károlya Kósa (1883 – 1977; akad. soch. Ondrej Csütörtöki). Pred rovnakým domom sa nachádza štylizované Zemské jablko so stromom života, dielo kováčskeho majstra Jánosa Reichera z Kolárova. Nad miestom, kde boli na prvom podzemnom podlaží objavené keltské hrnčiarske pece, je postavená drevená zvonica, dielo drevorezbára Jánosa Bruncza z Komáromu.
