Kostol reformovanej kresťanskej cirkvi

Základný kameň reformovaného (kalvínskeho) kostola bol položený 13. marca 1787, v septembri 1788 bol kostol vysvätený. Jednoloďový klasicistický kostol s pravouhlým uzáverom je so svojou 63 metrov vysokou vežou (pristavaná v roku 1832) štrnástym najvyšším kostolom na Slovensku; pojme až 2 500 ľudí, a tým je najväčším reformovaným kostolom u nás.

Z čias výstavby kostola sa v interiéri zachovala kazateľnica a Mojžišova lavica. Zaujímavosťou je aj chrámová lavica, na ktorej nápis oznamuje, že tu každú nedeľu sedávala rodina Jókayovcov.

Legenda hovorí, že lavicu dal vyrobiť pre svoju rodinu József Jókay, otec spisovateľa Móra Jókaiho po tom, ako priviedol svoju manželku Máriu Pulay do Komárna a tá sa mu s plačom sťažovala, že miestne ženy jej v kostole nedovolili sadnúť si, pretože každý tam mal svoje zvyčajné miesto: oproti kazateľnici sedávali najvýznamnejší muži, za nimi sa radili lavice žien (muži a ženy sedávali oddelene), na bočnom chóre pri organe mali miesto školáci a potom tu bol ďalší chór s miestami pre lodníkov a komárňanských gazdov – povozníkov. Honosná dubová lavica stojí na mieste, kde si musela mladá manželka postojačky vypočuť bohoslužbu.

V kostole sa nachádza dvojmanuálový organ, ktorý začal stavať viedenský organár Johann Bohack, po jeho smrti ho v roku 1806
dokončil jeho žiak Georg Reinhard (okolo 1769, Langenprozelten
– 1826, Komárno). Dielom G. Reinharda (od roku 1807 komárňanský mešťan s vlastnou dielňou) je aj štvorregistrový pozitív v Kostole sv. Rozálie (1824), ako aj opätovná stavba dvanásťregistrového organa v evanjelickom kostole (1814, dnes v evanjelickom kostole v Csákvári v Maďarsku).

Oproti kostola sa nachádza budova bývalého reformovaného kolégia postavená v rokoch 1795 – 1796, ktorého žiakom bol aj Mór Jókai. Popri „philosophii“ sa tu vyučovala rétorika, logika, poetika, syntax, gramatika, k nim pribudli v tretej triede „deklinácie“ a „konjugácie“ a neskôr aj nemecký jazyk. V roku 1824 malo kolégium 332 žiakov.